Vlny cunami, staršie známe ako tsunami, vznikajú hlavne pri podmorských zemetraseniach.

Čím hlbšia je voda, tým je cunami rýchlejšia. V najhlbších miestach oceánu môže dosiahnuť rýchlosť 800 kilometrov za hodinu.

Cunami sú nebezpečné, pretože keď narazia na pobrežie, pohlcujú celé mestá a zanechávajú za sebou obrovskú spúšť.

Keď sa vlna blíži k pobrežiu, rýchlosť jej čela sa zníži, ale jej zvyšok sa valí rovnakou rýchlosťou a dosahuje veľké výšky - aj do 50 metrov. Rýchlosť cunami je pri styku s pobrežím premenlivá, často dosahuje až 300 km/h.

Historické cunami

Prvé zmienky o vlnách cunami možno nájsť už v starovekom Grécku a Ríme, pričom jednu z prvých ničivých prílivových vĺn zaznamenali 21. júla 365 vo východnom Stredomorí.

Cunami vtedy vznikla po zemetrasení a mala výšku viac ako tridsať metrov.

O život vtedy prišli tisícky obyvateľov egyptského mesta Alexandria a východného a južného pobrežia Stredozemného mora. Aj stovky rokov po tejto katastrofe si ju ľudia v Alexandrii pripomínali pod názvom "deň hrôzy".

Jedna obrovská cunami zrejme prispela aj k zániku minojskej kultúry na ostrove Kréta. V roku 1610 pred naším letopočtom ju spôsobil výbuch sopky na ostrove Santorini.

Najväčšie cunami na svete

Každý rok sa objavia aspoň dve cunami, ktoré spôsobia škody iba v blízkosti svojho zdroja. Obrie vlny, ktoré dokážu zasiahnuť pobrežia vzdialené tisíc kilometrov a spôsobiť škody a úmrtia, sa objavujú dvakrát za desaťročie.

2011 - Najdrahšie cunami

V marci 2011 silné zemetrasenie pri pobreží Japonska vytvorilo vlny s najvyššou výškou 39 metrov, ktoré putovali až osem kilometrov do vnútrozemia.

Zemetrasenie v spojení s vlnami spôsobilo cez 18-tisíc úmrtí a spôsobilo škody vo výške viac ako 240 miliárd dolárov. Cunami viedla aj k poškodeniu jadrovej elektrárne Fukušima.

Varovanie bolo vyslané pre celú Tichomorskú oblasť, takže iné krajiny okrem Japonska mali viac času na prípravu. Napriek tomu umrel vplyvom cunami jeden človek v Kalifornii a ďalší v Papue Novej Guinei.

Čítajte viac: https://svet.sme.sk/c/1869774/prehlad-najnicivejsich-vln-cunami.html 

Zemetrasenie je vonkajší prejav náhleho uvoľnenia nahromadenej mechanickej energie v litosfére (v kôre a vo vrchnom plášti). Vyše 90 % zemetrasení je spôsobených tektonickými pohybmi zeme, zvyšok pripadá na vulkanizmus, zrútenie veľkých podzemných dutín (napr. stropov jaskýň) alebo skalných masívov, ako aj na činnosť človeka (banská činnosť, explózie, atď.)

Jediné záznamy o výskyte zemetrasenia predstavujú pre geofyzikov seizmogram,  ktoré sú zhotovované seizmometrami. Seizmometer je zariadenie, využívajúce princíp zotrvačnosti. Konštrukciu jednoduchého seizmometra tvorí pevne ukotvený rám, na ktorom je zavesené kyvadlo, potom zariadenie na prevod mechanického pohybu kyvadla na elektrický impulz a záznamové zariadenie. Po príchode seizmických vĺn dochádza k pohybu zeme a relatívnemu pohybu kyvadla voči rámu . 

Otrasy zemského povrchu

Pohyb pôdy na určitom mieste zemského povrchu je hlavným prejavom zemetrasenia, výsledkom týchto pohybov vo vzťahu k civilizácii je poškodenie budov a iných stavieb. Výška poškodenia závisí od niekoľkých faktorov – ohniska zemetrasenia, prostredia medzi ohniskom a danou lokalitou a od geologickej, príp. topografickej charakteristiky samotnej lokality.